Ľadovec pod Kazbekom a Truso Valley

Prebúdzame sa do krásneho, slnečného rána. Evička je trochu nevyspatá, pretože ju v noci zobudil citujem: „nejaký k…t, čo prehadzuje plechy“. Musela byť fest vytočená, keď z nej vypadlo tak škaredé slovo.

O 6 ráno už slapeme do strmého kopca ku Trinity Church. Tento kostol je v katalógoch snáď všetkých cestovných agentúr a predstavuje jeden zo symbolov celej krajiny. Cesta vraj trvá 3 hodiny, no my sme tam vyšli za 50 minút v normálnom tempe. Ráno o siedmej sme tam ešte úplne sami. Spoločnosť nám robí len pár mníchov, ktorí v kostole žijú. Tretia najvyššia hora Gruzínska sa nám odhalí v celej svojej kráse.

Naša cesta pokračuje ku ľadovcu Gergeti pod vyhasnutou sopkou Kazbek. Cestou tam len veľmi sporadicky stretávame nejakých turistov. Máme pocit, že sme tu úplne sami. Krásne výhľady na všetky strany, panensky čistý vzduch a modrá obloha je to, po čo sme do Gruzínska prišli. Po dvoch hodinách stretávame dvoch Rusov. Mladá dievčina sa deň predtým vybrala v svojich vychádzkových teniskách spraviť do dediny nejaké Instagram fotky, stretla pár ľudí a  nakoniec sa prebrodila v metrovom snehu až ku základnému táboru pod Kazbekom vo výške 3800 metrov nad morom. Bláznivé to dievča.

Naša cesta však končí pri ľadovci Gergeti vo výške 3200 m.n.m. Stretli sme tu partiu 10 Čechov, ktorí práve obúvajú mačky. Čaká ich výstup na samotný vrchol hory. Sopka Kazbek je jedna z najľahších 5 tisícok. Je len o 600 metrov nižšia ako Elbrus ( najvyššia hora Európy ). Dôležitým faktom je, že tu nepotrebujete žiadne povolenie a sprievodcu. Elbrus totižto stojí minimálne 800 Eur, Kilimandžáro v Afrike 3000 dolárov a Mount Everest viac než 60 000 dolárov.

Po 7 hodinách sa vraciame naspäť ku Trinity Church. Romantické miesto je už plné áut a prevažne ruských turistov. Po „jeep road“ schádzame späť do dediny a pre mňa je to najhoršia časť celej túry. Všadeprítomné autá vytvárajú neskutočné kúdole prachu a moje nové turistické boty menia farbu z čiernej na sivú.

Prvý 22 kilometrový trek máme úspešne za sebou. Ak budete v oblasti Kazbegi tak túru na „Gergeti Glacier“ resp. na „Kazbek Base Camp“ rozhodne odporúčam.

V poľskej agentúre „Mountain Freaks“ objednávame auto  ( 9 Eur/ osoba ) na ďalší deň do údolia „Truso Valley“. Auto štartuje pred deviatou a vracia sa o 5 poobede, takže máte dosť času na objavovanie rozprávkového údolia Truso.

Dnešnú noc trávime v „Blue Guesthouse“ za symbolických 13 Eur za izbu. Rozpoznáte ho jednoducho podľa azúrovo modrej železnej brány. Pani nám dokonca aj vyprala. Večeru sme si dopriali v najlepšej reštike „Cozy Corner“. Podľa nás to nebola najlepšia reštaurácia. O tom ale neskôr.

Ráno po pár pohárikoch čači a domáceho vína sa prebúdzame trošku ťažšie ako obvykle. Jediná dobrá káva je na námestí v malej kaviarničke, inak tu kúpite len „kávu“ 3 in 1. V agentúre „Mountain Freaks“ čakáme na náš odvoz do údolia. V aute nakoniec ideme my dvaja, Austrálčan, dvaja Nóri a Juhoafričan.

Truso Valley je príjmená 22 kilometrová prechádzka s minimálnym prevýšením popri rieke Tergi. Cestou natrafíte na množstvo opustených domov, kráv, koní, kostolov a travertínových prameňov. Údolie je takmer ľudoprázdne, ale pár ľudí tu predsa žije. Podľa príručky sa dostanete len niečo málo za dedinku Ketrisi, ďalej už potrebuje zvláštny permit. Truso Valley totiž susedí s Južným Osetskom, do ktorého vojaci nikoho bez povoloenia nepustia a je potrebné sa otočiť. Nám sa ešte podarilo ukecať vojaka, ktorý nás nechal prejsť k opustenej pevnosti.

Cestou naspäť sme sa zastavili u miestnych, ktorí nás pohostili výbornými koláčmi, kávou a čajom. Konečne sme natrafili na Gruzíncov, ktorí nás nezištne pohostili.

Pred šiestou sa vraciame späť do dediny a nastupujeme na maršrutku do Tbilisi. Sedíme s Evkou v autobuse a rozmýšľame či tu ešte jeden deň ostať, do toho na nás hučí stará babka, aby sme zaplatili 10 lari za maršrutku. Nevieme čo robiť, spontánne sme sa rozhodli vystúpiť a absolvovať ešte jeden trek na Chaukhi Pass.

V agentúre sme si teda zaplatili auto na ďalší deň z Kazbeki do dedinky Juta, kde začneme trek. Cena je opäť 25 lari na osobu. TripAdvisor nám odporučil reštauráciu Shorenas a pre nás určite najlepšia reštika v celom meste. Úžasný čašník Georgi ma nalieva čačou, k tomu skvelý kebab a dve porcie kačapuri, najlepšie aké sme v Gruzínsku mali. Po 8 eurovom tringelte ma vybozkáva na obe líca, čo je v Gruzínsku zvykom. Vedľa pri stole sedela partia chalanov, ku ktorým sa Evička prihovorila, pretože potrebovali poradiť s ubytovaním. Dal by som ruku do ohňa, že to boli Česi. Vravím Evke, nech sa spýta odkiaľ sú. Vííí ááár frrrom Čeg Repablig, frrrrom Prrrrááááág!

Poľka Eva z agentúry nám nakoniec vybavila aj guesthouse. Celkom slušné bývanie, v ktorom trošku strašilo. Totálne prejedení sme vôbec nemohli zaspať. Celkovo sa tu po večeroch šialene napchávame 🙂